Fenomén filtre
V poslednom období sa na Slovensku v tlači objavujú informácie o nízkej kvalite pitnej vody, šírené dá sa povedať, koordinovane v súčinnosti s obchodnými zámermi obchodníkov ponúkajúcich filtre na čistenie vody. Je pravda, že existujú i tzv. neverejné vodovody, ktoré neprevádzkujú vodárenské spoločnosti a v ktorých kvalita vody žiaľ nie je monitorovaná a ani garantovaná (patria k nim mnohé obecné vodovody).

Môže sa stať aj to, že napriek tomu, že vodárenské spoločnosti „privedú“ kvalitnú vodu po domovú prípojku a bytový dom má vnútorné rozvody v takom nevhodnom stave, že to ovplyvní kvalitu vody v negatívnom zmysle.

Existujú však aj ľudia, ktorí sa rozhodnú pod vplyvom odporúčania obchodníka a v dobrej viere, že svojej rodine poskytne dokonalý pitný režim, zakúpiť často nie práve lacný filter na vodu.

Pre všetkých a špeciálne pre poslednú kategóriu máme jedno odporúčanie. Venujte pár minút nasledujúcim riadkom, ktoré pre Vás pripravili renomovaní odborníci.

Čistá voda v domácnosti nie je luxus
Proces úpravy vody a jeho kontrola má na Slovensku svoju tradíciu, ktorej korene siahajú ďaleko do minulého storočia, keď úprava vody začala výrazne podliehať legislatívnym predpisom. Tie sa neustále sprísňujú, o čom svedčí aj rad nových schválených legislatívnych právnych noriem v poslednom období. Dôsledkom tohto vývoja aj vodárenské spoločnosti, ktoré zásobujú v rámci Slovenska cca 84,3% nielenže sledujú kvalitu pitnej vody, ale aj neustále zdokonaľujú technológie na jej úpravu.

Vodárenské spoločnosti, ktoré sú prevádzkovateľom verejného vodovodu, sú povinné zabezpečovať sledovanie kvality vody odoberanej z vodárenského zdroja počas jej akumulácie, úpravy a dopravy až k odberateľovi. Dodávaná pitná voda musí spĺňať všetky požiadavky vyhlášky MZ SR. 354/2006 Z.z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody, tzn. musí byť dodávaná zdravotne bezchybná voda.

Podľa citovanej vyhlášky, ktorá ustanovuje rozsah, početnosť a kritériá kontroly, je sledovaných 82 ukazovateľov, limitujúcich koncentrácie toxických, alebo inak zdraviu škodlivých látok, medzi ktoré patria aj v článku spomínané trihalometány, dusičnany a ďalšie prvky.

Ukazovatele kvality pitnej vody majú 5 druhov limitných hodnôt podľa zdravotnej významnosti, od doporučených hodnôt, až po „najvyššiu medznú hodnotu„ a „medznú hodnotu referenčného rizika“. Prekročenie niektorého z posledných dvoch druhov limitných hodnôt vo vybraných ukazovateľoch vylučuje použitie vody ako pitnej v plnom rozsahu. Pravidelná kontrola kvality pitnej vody z hľadiska pôsobnosti prevádzkovateľa je vykonávaná v zmysle harmonogramu schváleného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva a u spotrebiteľa kontrolujú kvalitu pitnej vody priamo regionálne úrady verejného zdravotníctva. V prípade, ak by došlo k prekročeniu limitov, orgán na ochranu zdravia, resp. RÚVZ okamžite nariaďuje opatrenia v záujme ochrany zdravia ľudí, resp. podľa závažnosti môže zakázať používať vodu ako pitnú. Systém sledovania kvality pitnej vody je v zmysle platnej legislatívy zavedený tak, aby žiaden zo zásobovaných objektov nebol vynechaný
z kontroly.

Preto publikované informácie o klesajúcej kvalite pitnej vody považujeme za zavádzajúce pre laickú verejnosť. Zvlášť formulácie typu „Cudzinci, ktorí k nám prichádzajú pracovať a žiť často zisťujú, či technické vybavenie bytu má aj filtrovanie vody.“, pretože nie sú definované ani krajiny, z ktorých spomínaní cudzinci prichádzajú a treba podotknúť, že v mnohých krajinách, predovšetkým v Amerike, kde sa zaviedli domáce filtre, bola voda dodávaná do rozvodnej siete po dezinfekcii bez predchádzajúcej úpravy. Je teda pochopiteľné, že ak si neoverili kvalitu vody na Slovensku, majú záujem o filtre v byte.

Ťažisko zabezpečenia zdravotne vhodnej kvality vody v našich podmienkach spočíva v ochrane vodárenského zdroja, v optimálnej technológii úpravy vrátane dezinfekcie. Na riešení problematiky hromadného zásobovania obyvateľstva sa podieľa viacero odborníkov z rôznych rezortov, najmä z rezortu životného prostredia a zdravotníctva.

Prečo je nutné dezinfikovať
Práve dezinfekcia vody v procese úpravy kvality pitnej vody zohráva dôležitú úlohu. Druh a spôsob dezinfekcie schvaľuje príslušný orgán na ochranu zdravia a je navrhovaný tak, aby bola dezinfekcia účinná a pritom nedošlo k ovplyvneniu senzorických vlastnosti vody (pach, chuť) ani k tvorbe spomínaných trihalometánov. Na tento účel je striktne stanovená koncentrácia voľného chlóru (0,3 mg/l) aj ďalších dezinfekčných prostriedkov v rozvodnej sieti. Kvalita vody, ktorú dodávajú vodárenské spoločnosti do rozvodnej siete (predovšetkým z podzemných zdrojov), často spĺňa podmienky Vyhlášky.151/2004 z hľadiska mikrobiológie aj bez dezinfekcie. Vzhľadom na prísne legislatívne predpisy musíme však aj túto upravovať, aby nedošlo k rekontaminácii v rozvodnej sieti.

Domové filtre používané aj na odstránenie zlúčenín chlóru predstavujú riziko nadmerného rozmnožovania mikroorganizmov, a tým aj možnú príčinu vzniku vodou prenosných ochorení. Základné, často prezentované atribúty filtrov síce platiť môžu,
ale umiestnenie, režim prevádzky (neskorá výmena náplne, neznalosť kvality upravovanej vody), nadmerný prietok vody upresnené nie sú. A výsledkom je, že voda býva úspešne a nákladne zhoršovaná.

Problematika tzv. energetickej vody je na súčasnej úrovni odborných poznatkov preskúmaná nedostatočne z hľadiska zdravotných účinkov. Preto ju ani EÚ ani Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) neodporúča ako jeden z možných spôsobov úpravy kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, jej využitie vidíme najmä pri vybraných liečebných procesoch. Tvrdenie apelujúce na mimoriadne priaznivé účinky „aktivovanej vody“ na ľudský organizmus si predsa vyžadujú i odborné dôkazy.

Takže na záver o filtroch
Predajcovia tzv. vodných filtrov využívajúc nízku informovanosť spotrebiteľov, ponúkajú zariadenia napr. na princípe membránovej separácie, iónovej výmeny, reverznej osmózy, ktoré vyrábajú demineralizovanú vodu zbavenú takmer všetkých rozpustených minerálnych látok. Človek je adaptovaný od prírody na vodu s obsahom minerálnych solí. Preto je jednoznačne nevhodné permanentné používanie odsolenej vody. Podľa spracovaných štúdií SZU Praha pitie demineralizovanej vody vedie k poruchám metabolizmu minerálnych látok (vápnik, sodík), k odvápneniu kosti, ku zvýšenému riziku úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby. Pitie takejto vody predstavuje tiež zvýšené riziko toxického pôsobenia ťažkých kovov prijímaných stravou. Zároveň sa zistilo, že pri varení v demineralizovanej vode dochádza k vysokým stratám potrebných minerálov z potravín (niekedy až 70%). V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že aj dodatočné obohacovanie vody vápnikom (prípadne horčíkom) je málo účinné.

Používanie filtračných zariadení na úpravu kvality vody je vhodným riešením v prípadoch, ak voda dlhodobo nevyhovuje hygienickým kritériám, a to vo vybraných ukazovateľoch, ktoré predstavujú bezprostredné ohrozenie zdravia spotrebiteľov. Ide predovšetkým o látky spôsobujúce odchýlky od senzorických vlastnosti vody (farba, zákal a pod.). Významná je tiež možnosť ich použitia v prípade prekročenia limitných hodnôt dusičnanov, chlórovaných uhľovodíkov, výnimočne toxických kovov, a to len v prípade ak nie je možné zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou iným spôsobom. Pritom treba zdôrazniť, že z hľadiska ochrany zdravia to nie je definitívne riešenie. Voda upravovaná takýmto spôsobom sa v žiadnom prípade nesmie používať na prípravu stravy pre dojčatá, pretože nikdy nie je záruka 100 % účinnosti (dlhodobé odstavenie filtra, prekročenie kapacity a pod.). Podotýkame, že každá nová technológia na úpravu kvality vody musí mať v zmysle platnej legislatívy posudok Hlavného hygienika, ktorý obsahuje aj podmienky stanovujúce jej používanie.

Spotrebiteľ by sa mal zaujímať o to, či je nevyhnutné kvalitu vody z vodovodného potrubia doma upravovať pomocou tzv. vodných filtrov a pokiaľ áno, tak akého typu, aby menej podliehal reklamnému vábeniu rôznych výrobcov a predajcov takýchto zariadení, ktorých prioritou je dosiahnutie finančného zisku.

K správnemu rozhodnutiu je veľmi dôležité mať k dispozícii spektrum pravdivých a neskresľovaných informácií.

Zdroj: Vodárenské pohľady, článok: Ing. Bratská Zuzana, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, Ing. Riganová Nataša, VVS, a.s.